Obvinenie Dunčka a Magulu ukazuje svojvôľu podobnú čurillovským praktikám

Mimoriadne slabé dôkazné okolnosti sprevádzali trestné stíhanie týchto dvoch operatívcov už od začiatku. Úrad inšpekčnej služby zadržal a obvinil bývalých príslušníkov NAKA Magulu a Dunčka z marenia spravodlivosti, za čo im hrozil trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov.

Vyšetrovateľ ich vinil z toho, že v roku 2021 prezradili informácie o pripravovanom zadržaní zo strany polície podozrivým Petrovi Petrovovi, Matejovi Zemanovi a Csabovi Dömötörovi. Traja podozriví mali byť v minulosti zadržaní tímom Oblúk, ktorý ich podozrieval z manipulovania svedeckými výpoveďami, no zadržanie bolo zmarené bývalým policajným prezidentom Petrom Kovaříkom.

V tom čase prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vypracoval návrh na väzobné stíhanie obvinených pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.

Obvinenie stálo na vode od začiatku

Väzobný návrh bol však slabo odôvodnený, a preto mu sudca Mestského súdu Bratislava I Ján Golian nevyhovel. Prokurátor vo svojom návrhu odôvodňoval väzbu iba výpoveďou svedka Petra Petrova spred troch rokov, čo je z hľadiska dôvodov väzby absolútne ústavne neudržateľné. Ďalšie dôvody prokurátora boli z hľadiska práva úplne nezmyselné, napríklad tvrdenie, že obvinení používajú na komunikáciu miznúce správy, a preto by mali byť väzobne stíhaní.

Už vtedy však prokurátor nedokázal dôveryhodne odôvodniť nielen väzbu pre Dunčka a Magulu, ale ani samotné trestné stíhanie, na čo ho sudca Golian upozornil pri zamietnutí návrhu na vzatie obvinených do väzby. Sudca Golian konštatoval, že trestné konanie voči obvineným sa mu javí ako predčasné.

Po niekoľkých mesiacoch od amatérskeho pokusu o väzobné stíhanie čurillovcov preto prišlo neprekvapivé rozhodnutie prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava o zrušení obvinení oboch operatívcov, pričom zároveň prikázal vyšetrovateľovi znovu konať a rozhodnúť.

Podozrenie zo spáchania skutku sa oslabilo

Prokurátor Marek Mezei zrušil uznesenie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia voči Dunčkovi a Magulovi na základe sťažnosti obvinených, ktorú podal ich obhajca Peter Kubina. Nebolo to však z dôvodov, ktoré uvádzali sami obvinení – tie prokurátor nepovažoval za relevantné. Naopak, našiel samostatné dôvody na zastavenie trestného stíhania.

Prokurátor Mezei v rozhodnutí poukazuje na zavedenú judikatúru súdov, podľa ktorej sa od momentu vznesenia obvinenia voči osobe musí podozrenie zo spáchania trestného činu zosilňovať na základe zabezpečených dôkazov, čo sa však v tomto prípade nedialo.

Podľa prokurátora nastal pravý opak – v trestnom konaní Dunčka a Magulu vyvstali také skutočnosti, ktoré toto podozrenie oslabujú. Ide konkrétne o prepis rozhovoru, ktorý sa do vyšetrovacieho spisu dostal až po vznesení obvinenia a ktorý oboch policajtov zo skutku vyviňuje.

Daný rozhovor totiž zachytáva Dunčka a Magulu, ako sa stretli s obvineným Zemanom na čerpacej stanici Slovnaft, no namiesto potvrdenia obvinenia ukazuje presný opak – nahrávka nezachytáva policajtov, ako vyzradením policajných informácií pomáhajú Zemanovi, ale naopak, policajti sa pýtajú Zemana, „čo sa hovorí v kriminálnom prostredí“.

Advokát Kubina hovorí o selektívnom prístupe k dôkazom

Advokát operatívcov Peter Kubina hovorí o selektívnom zatajovaní dôležitého dôkazu tak, aby jeho klienti mohli byť účelovo vzatí do väzby. Bratislavská prokuratúra túto možnosť odmieta a tvrdí, že danými nahrávkami disponuje iba Úrad inšpekčnej služby. Vyšetrovateľ zakladá do spisu len tú časť záznamov, ktoré súvisia so spisom, pričom nahrávka v prospech čurillovcov nebola súčasťou spisu v čase podávania návrhu na väzbu.

Sám prokurátor Mezei, ktorý zrušil obvinenie Dunčka a Magulu, potvrdil v danom rozhodnutí, že momentálne v tomto trestnom stíhaní proti sebe stoja dve „skupiny“ dôkazov, ktoré sú v absolútnom protiklade.

Na jednej strane obvinení čurillovci tvrdia, že Zemanovi nevyzradili žiadne informácie, čo potvrdzuje aj objavená nahrávka, a na druhej strane stoja svedecké výpovede Petra Petrova a Csabu Dömötöra, ktoré sú čiastočne verifikované inými výpoveďami, ako aj zvukovými záznamami hovoriacimi o neštandardnej miere zainteresovania Dunčka a Magulu vo vzťahu k výsledku zaisťovacej akcie Oblúk.

Vzhľadom na tieto závažné rozpory dospel prokurátor k záveru, že je potrebné tieto okolnosti dostatočne preveriť a verifikovať a až následne je možné vzniesť obvinenie konkrétnym osobám.

V tomto prípade teda vyšetrovateľ od začiatku nemal dostatok relevantných dôkazov na obvinenie dvoch operatívcov, no napriek tomu im predčasne vzniesol obvinenie. To sa následne rozpadlo, keď sa ukázalo, že existujú minimálne protichodné dôkazy preukazujúce nevinu policajtov, ktorými vyšetrovateľ zrejme disponoval.

Dané konanie vyšetrovateľa skutočne vybočuje z medzí zákonnosti vedenia trestného konania a skôr pripomína účelové obvinenie za každú cenu len preto, že ide o čurillovcov. A treba ich obviniť, nech je to na základe čohokoľvek, čo sa aspoň v minimálnej miere dá odôvodniť. Súdy však v tomto prípade opätovne ukázali, že zákonné hranice nemožno prekračovať.

Neobstojí argument o náležite objasnenom skutkovom stave, pretože ten v tomto prípade jednoznačne chýba. Ak by sa preukázalo účelové ukrývanie dôkazov v prospech operatívcov zo strany vyšetrovateľa inšpekcie, išlo by o trestnú činnosť s cieľom privodiť ujmu v podobe trestného stíhania.

Takéto praktiky nemajú čo hľadať pri práci orgánov činných v trestnom konaní, no smutnou realitou je, že sú prítomné vždy pri vysoko profilových trestných kauzách.

Čurillovci vznášali obvinenia s rovnakou dôkaznou núdzou

Kauzy ako Rozuzlenie sa absolútne rozpadli práve pod dozorom čurillovcov, keď sa všetky spočiatku bombastické odhalenia ukázali ako výmysly alebo nepodložené tvrdenia. Účelové manipulovanie dôkazov je silne naznačované v kauze Technický spis, pre ktorú sú čurillovci dodnes stíhaní.

Vyšetrovateľ viní bývalých príslušníkov NAKA práve z manipulovania dôkazov v neprospech obvinených tak, aby sa nemohli riadne brániť.

Kauzy, v ktorých figurovali obvinení vysokopostavení politici ako Robert Fico a Róbert Kaliňák, kde dokonca mali tvoriť organizovanú zločineckú skupinu, sa rozpadli pod absolútne amatérskym prístupom zo strany vyšetrovateľov, keď ani nevedeli zadefinovať, kto, prečo a ako mal v danej skupine pôsobiť, alebo skutok, ktorý chceli stíhať, nebol vôbec trestným činom.

Masové zatýkania sudcov v kauze Búrka nakoniec skončili jedinou dohodou o vine a treste a inak je ticho. V akcii obvinení sudcovia Denisa Cviková, Jarmila Urbancová, Ľuboš Sádovský, Andrea Haitová, Richard Molnár, Gabriela Buľubašová, Zuzana Maruniaková, Dušan Srogončík, Katarína Bartalská, Dávid Lindtner, Eugen Palášthy a Angela Balázsová dodnes neboli odsúdení za takú masovú korupciu, aká sa im kladie za vinu.

Mnohé obvinenia, ktoré sa vznášali za minulej vlády ako na bežiacom páse, boli následne rušené pre nedostatok dôkazov alebo iné závažné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní. Inak povedané, z hľadiska dôkaznej situácie nemali byť vôbec vznesené, no zrejme už splnili svoj účel – verejnosť mohla hovoriť o nepohodlnej časti politikov ako o obvinených.

Vtedy sa rozmohla aj veľká vlna nevôle tak v laickej, ako aj odbornej verejnosti pre až príliš horlivé stíhania, ktoré trpeli nedostatkom kvality v záujme „doručovania výsledkov“. Súčasná vláda sa zaviazala skoncovať s podobnými praktikami, no tento prípad príliš okatého obvinenia bez základu zjavne ukazuje, že každá strana si v trestnom stíhaní rada prejde za hranu zákona, ak ide o tie „správne osoby“.

A to je na tom to najdesivejšie – že v tomto štáte stačí byť osobou s istým želaným či neželaným statusom alebo príslušnosťou a štátna trestná mašinéria v tom vidí červené súkno a rozviazané ruky. Nie zviazané zákonom, ako by to malo byť v právnom štáte.